Pohľad do histórie kúpeľného mesta Rajecké Teplice
Dávna história vzniku Rajeckých Teplíc je dodnes zahalená tajomstvom...
Prvé spoľahlivé svedectvo o existencii Rajeckých Teplíc vydáva až listina uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1318.
Až roku 1496, v dobe Zápoľskovcov, sa ako súčasť lietavského panstva uvádzajú Rajecké Teplice („possessio Toplycza“). Vtedy tu žilo niekoľko sedliackych rodín zaoberajúcich sa roľníctvom, chovom dobytka a drevorubačstvom, neskôr sa spomína i teplický mlyn a píla. Usadlosť, osadu Teplice mali vždy v rukách tí feudáli, ktorí vlastnili hrad Lietavu. Po Jánovi Zápoľskom to bol Mikuláš Kostka, neskôr, roku 1558, sa majiteľom lietavského panstva stal Kostkov zať František Thurzo. Takto sa i Rajecké Teplice dostali do vlastníctva Thurzovcov, ktorí už od konca pätnásteho storočia hrali významnú úlohu v hospodárskom, politickom a kultúrnom živote viacerých krajín strednej Európy, najmä Uhorska a Poľska. Thurzovské majetky dosiahli svoj vrchol po roku 1585, keď sa ich správy ujal Františkov syn Juraj. Palatín, ktorý trpel na chronický ischias, sa liečil v kúpeľoch i v máji 1616, v poslednom roku svojho života. Ešte Juraj Thurzo predtým dal pramene upraviť, ako o tom píše roku 1615 v liste manželke. Za panovania Juraja Thurzu sa však upravovalo nielen okolie prameňov, ale vďaka kúpeľom sa postupne menila aj tvár celých Rajeckých Teplíc. Obec i kúpele začali od tých čias písať spoločné dejiny. Smrť Juraja Thurzu sa dotkla aj Rajeckých Teplíc. Neskoršie spory o thurzovský majetok sa často riešili súdnou cestou, až napokon roku 1635 Župný súd v Trenčíne rozdelil medzi dedičov i teplické kúpele – dve kúpeľné budovy, hostinec so spoločenskou miestnosťou a bazén. Deľba však kúpeľom neprospela, lebo ani jeden zo štyroch spolumajiteľov sa o ich údržbu veľmi nestaral.
Rajecké Teplice začínajú ožívať až koncom 18. storočia, keď kúpele získali do užívania horu Mrchová (Tlstá), bol postavený nový kúpeľný dom s troma bazénmi (panským, obecným a žobráckym), ako aj murovaná budova, ktorá poskytovala kúpeľným hosťom prevažne uhorskej šľachte, všetko pohodlie vrátane služieb ránhojiča. V kúpeľoch sa zjavujú prví lekári, ktorí publikujú prvé spisy o liečivých účinkoch termálnych prameňov: roku 1793 bol vypracovaný prvý rozbor rajeckoteplických minerálnych vôd.
Rozvoj Rajeckých Teplíc znamenal veľa aj pre domácich obyvateľov. Mnohí z nich nachádzali prácu ako sluhovia v kúpeľoch, pri stavbe a údržbe budov, úpravách parku a rybníka. Ďalší našli na čas obživu v tamojšej papierni a hámri. Z nedostatku odbytu výrobkov sa však práce v nich čoskoro zastavili a obyvateľstvo si muselo hľadať živobytie inde – ako drevorubači alebo pri doprave dreva na píly. No ani tieto pracovné príležitosti neposkytovali dostatok obživy. Nízka úroveň roľníckej produkcie a stála závislosť od feudálnej vrchnosti brzdili hospodársky a sociálny rozvoj obyvateľstva, ktoré okrem toho trpelo náboženskými svármi, vojnami a chorobami – morom a cholerou. V kanonickej vizitácii z roku 1798 sa uvádza, že vo farnosti Konská, kam patrila i rímskokatolícka cirkev Kúpeľný dom v Rajeckých Tepliciach, deti chodia do školy len pred Vianocami a Veľkou nocou, kým na jar a v lete pasú dobytok. Ani v 19. storočí neprestávali spory medzi dedičmi lietavského panstva. Škriepili sa o dôchodky a zanedbávali obnovu kúpeľných budov. Kúpele sa neudržiavali a ich návštevnosť klesala. Napríklad roku 1858 mali iba 80 stálych hostí.
Obrat v osude Rajeckých Teplíc nastal až roku 1882, keď kúpele aj s hostincom a priľahlými pozemkami odkúpil právny zástupca lietavského panstva JUDr. Valér Šmialovský so svojím strýkom Alojzom Pichlom. Už nasledujúci rok otvorili novú kúpeľnú sezónu a postupným budovaním kúpeľov a účinnou reklamou sa im darilo zvyšovať ich návštevnosť. Majitelia adaptovali pôvodné a postavili viaceré nové kúpeľné budovy, prestavali bazény, zriadili vaňové kúpele a začali s budovaním parku. Hostia využívali aj liečbu pohybom, terénne vychádzky, mohli si zajazdiť na koni, zahrať kolky, tenis alebo iné loptové hry, ba i loviť ryby a zabávať sa pri hudbe. Popularita kúpeľov ešte vzrástla, keď ich v sezóne 1889 navštívil arciknieža Karol Ľudovít s manželkou a ďalšími príslušníkmi cisárskeho dvora vo Viedni. Ich krátka návšteva mala pre kúpele veľký význam. Odrazilo sa to v návštevnosti v nasledujúcich rokoch, keď Valér Šmialovský Rajecké Teplice začali objavovať i príslušníci vysokej aristokracie a vojenskí hodnostári. Posmelení týmito úspechmi sa majitelia kúpeľov pustili do ich ďalšieho zveľaďovania – postavili nový liečebný ústav, hotely - vily Agrarius, Dépendance a Gambrinus a vytýčili ochranné pásmo liečivých prameňov. Do majetku kúpeľov sa dostalo skoro celé katastrálne územie Rajeckých Teplíc. Obraz Rajeckých Teplíc v tomto období zachytil Dr. Cornel Preysz v práci Bad Rajeczfurdo in den Hohen Karpathen z roku 1897. Medzi Žilinou a kúpeľmi, ktoré už vtedy ležali v smere významných železničných tratí, premávali v sezóne bričky a omnibus. Rajecké Teplice poskytovali liečbu formou termálnych kúpeľov, pitných kúr, bahenných kúpeľov a kúpeľov s využitím ohriatej pramennej vody. Nie menší význam mali ich klimatické účinky. Pre návštevníkov kúpeľov bol záväzný kúpeľný a domáci poriadok. Postarané bolo i o stravovanie a voľný čas hostí. K dispozícii mali „kursalón“, čitáreň a knižnicu, tzv. hudobnú izbu, kolkáreň, tenisové kurty,biliard a pod. Pre návštevníkov hral pravidelne kúpeľný orchester. Kupeľní hostia sa mohli rozptýliť na tanečných zábavách, koncertoch a divadelných predstaveniach.
Na jeseň 1898 sa na podnet V. Šmialovského začalo so stavbou lokálnej železnice Žilina – Rajec, ktorá bola daná do prevádzky už nasledujúci rok. Železničným spojením sa značne zvýšila návštevnosť kúpeľov ale podľa kúpeľných záznamov „kvalita kúpeľných hostí sa zhoršila“, čiže pokleslo percento aristokracie. Na stavbe železničnej trate a pri železnici sa našlo zamestnanie i pre miestne obyvateľstvo. Z približne 150 obyvateľov Rajeckých Teplíc na začiatku 20. storočia ďalší pracovali na píle, v textilkách v Žiline a Rajci, ako krčmári, obchodníci, mäsiari, obecní zamestnanci a roľníci. Bergerova parná píla (predchodca Drevoindustrie v R. Tepliciach) mala v tom čase okolo 40 stálych zamestnancov. Nové storočie prinieslo pre Rajecké Teplice nové starosti. Pre zadĺženie majiteľov kúpeľov sa kúpele dostali pod súdnu správu a ich úpadok dovŕšila 1. svetová vojna. Nezabránili mu ani takí podnikaví jednotlivci ako Ladislav Hauser a Rudolf Flamm.
Po roku 1903 pôsobil v Rajeckých Tepliciach ako kúpeľný lekár MUDr. Rudolf Flamm. Tento vzdelaný, inteligentný a humánny človek, pôvodom Francúz, vo voľnom čase hudobný skladateľ, kúpil v kúpeľoch pozemky a na nich vystaval päť víl - Eletra, Talisman, Salamba, Rustikan a My Castle.
Jedna z nich - My Castle bola v rokoch 2001-2003 citlivo zrekonštruovaná podľa pôvodných dokumentov, aby jej dnešná podoba zodpovedala podobe pôvodnej.
Vo vile strávili niekoľko dní Johann Strauss a Gustav Mahler. Mala ju navštíviť aj cisárovná Sisi, pre ktorú bola zariadená izba na prízemí. Či však skutočne na Zámočku bola sme nedokázali z prístupných zdrojov spoľahlivo overiť. Členovia cisárskej rodiny však Rajecké Teplice navštívili a ubytovanie im poskytla vila My Castle.
Do tejto vily si Vás dnes dovoľujeme pozvať.